Technológie

Čo je to Web3? Sprievodca decentralizovaným internetom

Zistite, čo je Web3, ako funguje a prečo mení internet. Sprievodca decentralizáciou, blockchainom a kryptomenami pre začiatočníkov.

bitblock.sk

15 apr 2025 — 13 min read

Od jednoduchých statických stránok sme prešli k interaktívnym sociálnym platformám, ktoré dnes dominujú nášmu online životu. Teraz stojíme na prahu ďalšej veľkej zmeny, ktorá sa označuje ako Web3. Nie je to len ďalší technický upgrade; je to vízia internetu, ktorá by mohla zásadne zmeniť spôsob, akým ho používame, kto ho kontroluje a kto z neho profituje. Ak ste vo svete kryptomien nováčikom, pojem Web3 vám môže pripadať zložitý alebo nejasný. Cieľom tohto článku je predstaviť vám, čo je web3, a poskytnúť vám zrozumiteľný prehľad jeho základov.

Hlavnou myšlienkou Web3 je posun od centralizovaného internetu, kde moc a dáta sústreďujú veľké technologické spoločnosti, k decentralizovanému modelu. V tomto novom modeli by mali mať používatelia oveľa väčšiu kontrolu nad svojimi dátami, digitálnou identitou a online aktívami. Predstavuje to reakciu na problémy súčasného internetu, ako sú obavy o súkromie, cenzúra a nedostatok kontroly používateľov nad vlastnými informáciami. Hoci je web3 stále vo vývoji a mnohé jeho aspekty sa ešte len formujú, jeho základné princípy a technológie už teraz ovplyvňujú oblasti ako financie, umenie, hranie hier či fungovanie online komunít.

Ako sme sa dostali k Web3 (Web1 a Web2)

Aby sme plne pochopili význam Web3, je užitočné pozrieť sa na predchádzajúce éry internetu: Web1 a Web2. Každá fáza predstavovala významný posun v technológii a spôsobe, akým ľudia interagovali online.

Web1: Statický Web (cca 1990 - 2004)

Prvá verzia internetu, dnes známa ako Web1, sa zrodila koncom 80. a začiatkom 90. rokov. Jej vynálezcom je britský vedec Tim Berners-Lee, ktorý počas práce v CERN-e vytvoril World Wide Web ako systém na automatizované zdieľanie informácií medzi vedcami. Základom boli tri kľúčové technológie: HTML (HyperText Markup Language) na tvorbu stránok, URL (Uniform Resource Locator) ako unikátne adresy pre zdroje a HTTP (Hypertext Transfer Protocol) na prenos dát.

Web1 bol prevažne "read-only", teda určený len na čítanie. Pripomínal obrovskú digitálnu knižnicu alebo encyklopédiu. Webové stránky boli statické, vytvorené pomocou jednoduchého HTML, a ponúkali informácie bez väčšej možnosti interakcie. Obsah tvoril len malý počet ľudí a bežní používatelia boli primárne pasívnymi konzumentmi informácií.

Web2: Sociálny a Interaktívny Web (cca 2004 - súčasnosť)

Okolo roku 2004 nastal prelom s príchodom Web2, éry, v ktorej sa nachádzame aj dnes. Tento posun bol poháňaný novými technológiami ako AJAX, JavaScript a CSS, ktoré umožnili vytvárať dynamické a interaktívne webové stránky a aplikácie.

Web2 sa stal sociálnym a interaktívnym – "read-write" webom. Používatelia už neboli len pasívnymi konzumentmi, ale aktívne sa zapájali do tvorby obsahu. Vznikli a explodovali sociálne siete ako Facebook a Twitter, platformy na zdieľanie videí ako YouTube, blogy, wiki a nástroje na online kolaboráciu. Web sa stal miestom pre socializáciu, zdieľanie, komunikáciu v reálnom čase a dokonca aj online vzdelávanie.

Tento rozmach interaktivity a používateľského obsahu však priniesol aj svoje tienisté stránky. Web2 sa stal vysoko centralizovaným. Niekoľko veľkých technologických gigantov (ako Google, Meta/Facebook, Amazon) získalo obrovskú moc a kontrolu nad dátami miliárd používateľov. Používatelia síce mohli tvoriť obsah, ale stratili kontrolu nad svojimi dátami, ktoré tieto platformy zbierali a monetizovali, najmä prostredníctvom cielenej reklamy. Vznikli obavy o súkromie, bezpečnosť dát (centralizované servery sú atraktívnym cieľom pre hackerov), možnosť cenzúry zo strany platforiem a šírenie dezinformácií. Tento model, kde platformy vlastnia a kontrolujú dáta a infraštruktúru, vytvoril potrebu hľadať alternatívu – a tou má byť práve Web3. Vývoj webu tak ukazuje cyklus, kde inovácia (Web1) viedla k potrebe väčšej interaktivity (Web2), čo spôsobilo masovú adopciu, ale aj centralizáciu moci, na ktorú teraz Web3 reaguje snahou o decentralizáciu.

Web3: Čo to vlastne je?

Takže, čo je web3? Je to pojem, ktorý označuje víziu ďalšej generácie internetu. Táto vízia je postavená na princípoch decentralizácie, využíva technológiu blockchain, kryptomeny a tokenovú ekonomiku. Cieľom je vytvoriť otvorenejší, transparentnejší a používateľsky orientovaný internet, kde jednotlivci majú späť kontrolu nad svojimi dátami a digitálnymi aktívami.

Termín "web3" prvýkrát použil v roku 2014 Gavin Wood, spoluzakladateľ Etherea a Polkadotu, práve na označenie tejto vízie "decentralizovaného online ekosystému založeného na blockchaine". Hoci presná definícia sa stále vyvíja a môže byť pre niekoho "hmlistá", existuje niekoľko kľúčových konceptov, ktoré tvoria jadro Web3:

Decentralizácia: Toto je absolútny základ Web3. Namiesto toho, aby dáta a aplikácie boli uložené a kontrolované na centrálnych serveroch vlastnených jednou firmou, sú distribuované naprieč rozsiahlou sieťou počítačov (peer-to-peer).
Blockchain: Technológia, ktorá decentralizáciu umožňuje. Blockchain je v podstate digitálna účtovná kniha, ktorá je zdieľaná (distribuovaná) medzi mnohými počítačmi v sieti. Záznamy (transakcie, dáta) sú zoskupené do blokov, ktoré sú kryptograficky prepojené do reťazca. Viac o Blockhaine si môžete prečítať v nasledovnom článku:

Kryptomeny a Tokeny: Sú to digitálne aktíva postavené na blockchaine, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v ekosystéme Web3. Majú rôzne funkcie:
- Platidlo: Umožňujú priame peer-to-peer transakcie bez potreby bánk alebo platobných sprostredkovateľov.
- Incentivizácia: Odmeňovanie používateľov za účasť v sieti, napríklad za poskytovanie výpočtového výkonu, ukladanie dát alebo zabezpečenie siete.
- Vlastníctvo: Reprezentácia vlastníctva unikátnych digitálnych (alebo aj fyzických) položiek prostredníctvom Nezameniteľných Tokenov (NFT). NFT slúži ako digitálny certifikát pravosti a vlastníctva.
- Riadenie (Governance): Umožňujú držiteľom tokenov hlasovať o smerovaní a pravidlách projektu alebo platformy, najmä v Decentralizovaných Autonómnych Organizáciách (DAO).

Vlastníctvo Dát: Toto je fundamentálny posun oproti Web2. Vo Web3 sa usiluje o to, aby používatelia mali plnú kontrolu a vlastníctvo nad svojimi osobnými dátami a digitálnou identitou. Namiesto toho, aby dáta boli uložené na serveroch spoločností, môžu byť spravované napríklad prostredníctvom krypto peňaženiek, ktoré slúžia aj ako digitálna identita. Používatelia by mali mať možnosť rozhodnúť, kto a ako môže ich dáta použiť, a potenciálne ich aj sami monetizovať. Koncept "vlastníctva" tu ide ešte ďalej – prostredníctvom tokenov sa používatelia môžu stať aj čiastočnými "vlastníkmi" alebo podielnikmi samotnej siete či aplikácie, čím sa mení ich vzťah z čisto konzumného na participatívny.
Smart Kontrakty (Inteligentné zmluvy): Sú to programy uložené na blockchaine, ktoré sa automaticky vykonajú, keď sú splnené vopred definované podmienky. Fungujú ako digitálne zmluvy, ktoré nepotrebujú sprostredkovateľa na vynútenie dohody. Napríklad smart kontrakt môže automaticky uvoľniť platbu, keď je potvrdené doručenie tovaru, alebo vyplatiť poistné plnenie pri zaznamenaní určitej udalosti. Sú kľúčové pre fungovanie decentralizovaných aplikácií (DApps).
Trustlessness (Bez potreby dôvery) & Permissionless (Bez povolenia): Web3 systémy sú navrhnuté tak, aby fungovali bez nutnosti dôverovať centrálnej autorite alebo sprostredkovateľovi. Dôvera nie je v osobe alebo inštitúcii, ale v matematike, kryptografii a kóde smart kontraktov a protokolu. Systémy sú tiež často "permissionless", čo znamená, že ktokoľvek sa môže zapojiť do siete, používať služby alebo vytvárať aplikácie bez potreby získať povolenie od nejakej centrálnej entity.

Tieto technológie – blockchain ako základ, smart kontrakty pre logiku, tokeny pre hodnotu a vlastníctvo – spolu vytvárajú ekosystém, ktorý umožňuje nové formy digitálnej interakcie, vlastníctva a organizácie, ktoré definujú víziu Web3.

Web2 verzus Web3: Hlavné rozdiely na prvý pohľad

Aby sme si lepšie uvedomili, čo Web3 prináša, pozrime sa na priame porovnanie s Web2, teda internetom, ako ho poznáme dnes. Rozdiely nie sú len technické, ale odrážajú aj odlišnú filozofiu o tom, kto by mal mať kontrolu a ako by mala byť distribuovaná hodnota v digitálnom svete.

Je dôležité si uvedomiť, že prechod z Web2 na Web3 nie je ako stlačenie vypínača. Je to skôr postupné spektrum a evolúcia. Mnohé súčasné aplikácie môžu začať integrovať prvky Web3 (napríklad možnosť platiť kryptomenami alebo prepojiť NFT profilový obrázok), zatiaľ čo niektoré Web3 aplikácie môžu stále využívať centralizované komponenty (napríklad pre používateľské rozhranie).

Výhody Web3: Prečo by vás to malo zaujímať?

Vízia Web3 prináša so sebou prísľub mnohých výhod, ktoré priamo reagujú na nedostatky súčasného Web2 internetu. Prečo by teda mal bežného používateľa alebo tvorcu zaujímať tento nový web3?

Väčšie súkromie a bezpečnosť dát: Decentralizovaná architektúra znamená, že neexistuje jediný centrálny bod, ktorý by mohli hackeri napadnúť a ukradnúť obrovské množstvo dát naraz. Kryptografia a kontrola používateľa nad vlastnými kľúčmi (v prípade non-custodial peňaženiek) zvyšujú bezpečnosť. Používatelia majú väčšiu kontrolu nad tým, kto vidí a používa ich dáta, a môžu si zachovať pseudonymitu.
Odolnosť voči cenzúre: Keďže dáta a aplikácie nie sú uložené na jednom mieste a kontrolované jednou entitou, je pre vlády alebo spoločnosti oveľa ťažšie cenzurovať obsah alebo zablokovať služby. Toto je vnímané ako kľúčové pre ochranu slobody prejavu a prístupu k informáciám.
Kontrola nad vlastnými dátami a digitálnou identitou: Toto je jeden z najzásadnejších prísľubov Web3. Namiesto toho, aby ste svoje dáta "prenajímali" platformám výmenou za služby, vo Web3 ich skutočne vlastníte a spravujete.Vaša digitálna identita, často reprezentovaná vašou krypto peňaženkou, je prenosná medzi rôznymi aplikáciami bez potreby vytvárať nové účty a heslá.
Nové ekonomické modely a príležitosti: Web3 otvára dvere novým spôsobom, ako vytvárať a distribuovať hodnotu online:
- Tokenomika: Používatelia môžu byť odmeňovaní tokenmi za svoju aktivitu, príspevky do siete, poskytovanie likvidity alebo účasť na riadení (governance).Stávajú sa tak nielen používateľmi, ale aj "stakeholdermi" – podielnikmi na úspechu platformy.
- Decentralizované financie (DeFi): Umožňujú prístup k finančným službám ako pôžičky, sporenie, obchodovanie alebo poistenie bez potreby tradičných bánk a finančných inštitúcií, čím sa potenciálne zvyšuje finančná inklúzia.

Ekonomika tvorcov (Creator Economy): Umelci, hudobníci, spisovatelia a iní tvorcovia môžu predávať svoje diela priamo svojmu publiku (napr. ako NFT), obchádzať sprostredkovateľov (vydavateľstvá, galérie, platformy) a ponechať si väčší podiel z príjmov.

Transparentnosť: Mnohé blockchainy sú verejné, čo znamená, že transakcie a kód smart kontraktov sú často viditeľné a auditovateľné kýmkoľvek. To môže zvýšiť dôveru a zodpovednosť.
Interoperabilita: Web3 sa snaží o lepšie prepojenie rôznych platforiem a služieb. V ideálnom prípade by mali byť dáta a digitálne aktíva ľahko prenositeľné medzi rôznymi aplikáciami a blockchainami bez toho, aby boli používatelia "zamknutí" v jednom ekosystéme.

Je však férové povedať, že niektoré z týchto výhod, ako napríklad odolnosť voči cenzúre alebo úplná transparentnosť, prinášajú aj nové výzvy. Napríklad, ako moderovať škodlivý obsah v úplne decentralizovanej sieti, alebo ako vyvážiť transparentnosť s potrebou súkromia? Tieto otázky sú predmetom intenzívnych diskusií a budú formovať budúci vývoj Web3.

Populárne Web3 projekty: Kto tvorí tento nový svet?

Ekosystém Web3 pozostáva z rôznych vrstiev, od základných blockchainových platforiem až po konkrétne aplikácie a nástroje, ktoré používatelia využívajú. Tu je prehľad niekoľkých kľúčových hráčov a projektov, s ktorými sa môžete stretnúť:

Základné Platformy (Layer 1 Blockchains)

Toto sú základné siete, na ktorých bežia smart kontrakty a decentralizované aplikácie (DApps).

Ethereum (ETH): Je to priekopnícka a stále najväčšia platforma pre smart kontrakty. Ethereum spustilo revolúciu DeFi a NFT a hostí obrovské množstvo DApps a tokenov. Jeho popularita však viedla k problémom s preťažením siete a vysokými transakčnými poplatkami, známymi ako "gas fees". Preto Ethereum prešlo na energeticky úspornejší mechanizmus konsenzu Proof-of-Stake. Spoluzakladateľmi boli Vitalik Buterin a Gavin Wood.
Alternatívne Platformy (napr. Solana, Polkadot, NEAR): V reakcii na obmedzenia Etherea vzniklo mnoho ďalších Layer 1 blockchainov. Solana (SOL) sa zameriava na vysokú rýchlosť a nízke poplatky. Polkadot (DOT), založený Gavinom Woodom, sa sústredí na interoperabilitu – prepojenie rôznych blockchainov. NEAR Protocol (NEAR) sa snaží o škálovateľnosť a jednoduché používanie pre vývojárov aj používateľov. Existencia týchto alternatív ukazuje, že Web3 priestor je kompetitívny a neustále hľadá lepšie riešenia.

Príklady Aplikácií (DApps)

Toto sú konkrétne aplikácie postavené na blockchainových platformách.

Uniswap (UNI): Popredná decentralizovaná burza (DEX) na Ethereu, ktorá umožňuje používateľom vymieňať širokú škálu tokenov bez centrálneho sprostredkovateľa.
OpenSea: Najväčšie a najznámejšie trhovisko pre nákup, predaj a objavovanie NFT. Funguje primárne na Ethereu, ale podporuje aj iné blockchainy.
Aave (AAVE): Jeden z najväčších a najpopulárnejších protokolov v oblasti DeFi, ktorý umožňuje používateľom požičiavať si a zapožičiavať kryptomeny a zarábať na tom úroky.

Peňaženky

Peňaženky sú absolútne kľúčovým nástrojom pre každého, kto chce vstúpiť do sveta Web3. Sú vašou bránou k interakcii s blockchainom a DApps. Neslúžia len na ukladanie kryptomien a NFT, ale aj ako vaša digitálna identita na prihlásenie sa do aplikácií a na podpisovanie (autorizáciu) transakcií. Existujú dva hlavné typy:

Non-custodial (Self-custody) peňaženky: Pri tomto type máte plnú kontrolu nad svojimi súkromnými kľúčmi (ktoré sú ako heslo k vašim aktívam) a zodpovednosť za ich bezpečné uchovanie (často vo forme tzv. seed phrase - 12 alebo 24 slov). Sú považované za bezpečnejšiu možnosť, ak si svoje kľúče dobre strážite. Príklady: MetaMask (najpopulárnejšia prehliadačová a mobilná peňaženka), Trust Wallet, Phantom.
Custodial peňaženky: Súkromné kľúče spravuje tretia strana (napr. burza). Je to pohodlnejšie pre začiatočníkov, ale znamená to, že nemáte plnú kontrolu nad svojimi aktívami.
Hybridné riešenia (napr. Binance Web3 Wallet): Niektoré peňaženky, ako napríklad Binance Web3 Wallet, ktorá je integrovaná priamo v aplikácii Binance, používajú technológiu Multi-Party Computation (MPC). Tá rozdeľuje súkromný kľúč na viacero častí uložených na rôznych miestach (zariadenie používateľa, cloud, server), čím sa zvyšuje bezpečnosť bez toho, aby si používateľ musel sám spravovať seed phrase. Cieľom je zjednodušiť používanie pre širšie publikum.

Pochopenie úlohy peňaženky – nielen ako úložiska, ale aj ako identity a nástroja na interakciu – je fundamentálne pre navigáciu vo svete Web3.

Záver: Čo nás čaká v ére Web3?

Dostali sme sa na koniec nášho úvodu do sveta Web3. Zhrňme si to: Web3 predstavuje víziu ďalšej generácie internetu – internetu, ktorý je viac decentralizovaný, transparentný a kde používatelia majú väčšiu kontrolu a vlastníctvo nad svojimi dátami a digitálnymi aktívami. Je poháňaný technológiami ako blockchain, kryptomeny a smart kontrakty.

Potenciál Web3 je obrovský. Sľubuje demokratizáciu financií prostredníctvom DeFi, nové modely pre tvorcov obsahu, ktorí môžu priamo interagovať so svojím publikom, a celkovo spravodlivejší digitálny svet, kde moc nie je koncentrovaná v rukách niekoľkých gigantov.

Avšak, ako každá nová a ambiciózna technológia, aj Web3 čelí značným výzvam a prekážkam, ktoré musí prekonať, aby sa stal realitou pre masy:

Použiteľnosť (User Experience - UX): Mnohé Web3 aplikácie a peňaženky sú stále príliš zložité a neintuitívne pre bežných používateľov. Zlepšenie používateľského zážitku je kľúčové pre masovú adopciu.
Škálovateľnosť: Blockchainové siete stále bojujú s tým, ako spracovať obrovské množstvo transakcií rýchlo a lacno. Hoci sa vyvíjajú riešenia (napr. Layer 2 škálovacie riešenia pre Ethereum), škálovateľnosť zostáva výzvou.
Regulácia: Právne a regulačné prostredie pre kryptomeny, DeFi a NFT je stále nejasné a v mnohých krajinách sa len formuje. Neistota v regulácii môže brzdiť inovácie a adopciu.
Riziko centralizácie: Paradoxne, aj v rámci decentralizovaného Web3 existuje riziko vzniku nových foriem centralizácie – či už prostredníctvom dominantných platforiem , infraštruktúrnych poskytovateľov alebo koncentrácie bohatstva a vplyvu u malého počtu aktérov.
Bezpečnostné riziká: Hoci samotný blockchain je bezpečný, používatelia môžu stále prísť o svoje prostriedky v dôsledku podvodov (phishing), hackov smart kontraktov alebo straty súkromných kľúčov. Vzdelávanie a opatrnosť sú nevyhnutné.

Budúcnosť web3 teda nie je zaručená. Je to dynamický a experimentálny priestor, ktorý je stále vo svojich "detských topánkach". Úspech bude závisieť od schopnosti prekonať spomínané výzvy a nájsť rovnováhu medzi ideálom decentralizácie a praktickými potrebami používateľov, škálovateľnosti a regulácie. Dôležitú úlohu zohrá aj budovanie silných a angažovaných komunít, najmä okolo projektov riadených ako DAO.

Napriek všetkým výzvam a neistotám predstavuje Web3 fascinujúcu víziu internetu, ktorá má potenciál zásadne zmeniť náš digitálny život. Či už sa táto vízia naplní v plnej miere, alebo len čiastočne, technológie a myšlienky, ktoré Web3 prináša, budú nepochybne formovať budúcnosť internetu. Preto sa oplatí sledovať tento priestor, ďalej sa vzdelávať a byť pripravený na zmeny, ktoré prichádzajú.